Reklama

Deprese

Petr (Pá, 24. 1. 2003 - 23:01)

To bude záležet na tom, jaké prostředí najdeš až se vrátíš.

Petr (Pá, 24. 1. 2003 - 23:01)

Martino, pokusím se pomoci, pokud budeš chtít ozvi se.

Petr (Pá, 24. 1. 2003 - 23:01)

Zuzo, jseš mladá a větší problémy tě teprve čekají, navíc čím jsme starší, tím jsme opatrnější. Zajímalo by mne jaký že je to neperspektivní vztah? Víš deprese se často zaměňují s nejistotou.

Jana (Pá, 17. 1. 2003 - 13:01)

Chci se vas vsech zeptat, prosim, nemate nekdo zkusenost s antidepresivem COAXIL ???Od chvile, co ho beru, trpim abnormalnim hladem a chuti k jidlu, coz mne stve, i tak mam dobrou chut k jidlu a nepotrebuju mit jeste k tomu vlci hlad. Souvisi to s tim lekem ? Diky za pripadne odpovedi.

lucia (St, 15. 1. 2003 - 18:01)

Ahoj!No, neviem ani kam presne patrim, ale mavam zle stavy, ako som napisala vyssie.Mam kamarata a velmi blyzkeho, ktory trpi tiez vaznymi stavmi a pokusil sa aj o sebevrazdu.Okrem toho je aj velmi zvlastna povaha, ktora funguje na emociach a snoch viac ako na rom racionalnom.Ale prave preto ho mam velice rada.Je to s nim ine.Inak chape veci.Okrem toho velmi dobre vie, ked mu zavolam, ze mi je zle a potrebujem jeho pritomnost,co potrebujem a ako sa citim.Tiez som s nim, aj cele dni, ked to nanho pride, lebo viem, ake je to hrozne.Uz len to, ze niekto taky je a je so mnou a chape, co prezivam je velka ulava.Ale v takom pripade v podstate pomoze aj hocijaky sucitny clovek, ktory ta potlapka po pleci.

sluníčko (St, 15. 1. 2003 - 13:01)

Zdravím všechny "cvoky",ačkoliv ja osobně patřím na chat s panickou poruchou(proto si take můžu dovolit to oslovení),teď bych ráda požádala o radu u depresářů.Mohli byste mi někdo z vás(nebo někdo,kdo vás depkaře zná) napsat zkušenosti s kamarádstvím,ale i partnerstvím s člověkem,který trpí dlouhodobě depresemi(opravdu depresemi,ne jen "depkami").Dík za všechny rady,doufám, že se mi někdo ozve. Sluníčko

majka (Ne, 5. 1. 2003 - 17:01)

Ahoj vsichni postizeni dusevni poruchou.Ja jsem se lecila dva roky ambulantne, zadne zlepseni spise se to zhorsovalo.Ted jsem mesic hospitalizovana v psychiatricke lecebne.Je tam zavedena prisnost,musi se plnit rajony.Ale asi je to potreba,jinak by clovek vse jen prolezel.Pan primar je tam moc hodny.Bala jsem se jit do lecebny cele ty roky,ale ted toho nelituji,ze jsem tento krok ucinila a verim,ze to pujde se mnou k lepsimu.

Martina (Pá, 3. 1. 2003 - 23:01)

Ahoj,rozhodla jsem se požádat o pomoc touto cestou někoho, kdo prožil a úspěšně se vyléčil z deprese. Moje švagrová trpí depresí již několik let.V poslední době je to ale s ní dost špatné. Ošetřující lékařka již neví co s ní, bere léky - antidepresiva a něco na uklidnění. Nic ale podle ní nezabírá. Ráno se vzbudí a brečí, nic ji nebaví, už měla i myšlenky vzít si život. Ráda bych jí pomohla, ale nevím kde hledat pomoc. Díky za radu a odpověď - Martina

lucia (Pá, 3. 1. 2003 - 00:01)

Ja viem, ze Neurol bol vymysleny na blaho a ze pomaha v istych pripadoch. Ale mal by ho predpisat lekar a ten aj poradit ako postupovat. Len tak pod rukou si ho zhanat, to by som nerobila. Ak doktor liek nedal, asi mal dovod, preco ho nedal. Mne doktorka poradila, ze by bolo snad dobre dat si vysetrit funkciu zliaz s vnutornym vylucovanim, lebo nemam nijaky zretelny dovod pre to, aby som mala depresie. Spytam sa jej aj na to, co ste mi radila vy. Diki!

zuza (St, 1. 1. 2003 - 11:01)

ahojte.myslim, ze aj ja mam take vselijake stavy a tusim je to len par mesiacov ako som skoncila vysoku skolu. mam vyborne zamestnanie,ale nieco mi chyba. bojim sa tej zodpovednosti a dospelosti a vobec sa mi do toho nechce.a k tomu zijem este v jednom neperspektivnom vztahu a neviem ho skoncit, lebo si to neviem predstavit :bez neho:.mam 23 rokov a myslim, ze v minulosti som bola odvaznejsia.tak som to chcela napisat,caute a vsetko dobre.

Návštěvník (Po, 30. 12. 2002 - 13:12)

Milá Terezo, asi Ti moc nepomůžu,ale chci Ti říct, že máme dost podobné problémy. Já jsem se před pár lety složila a to fyzicky i psychicky. Je až neuvěřitelný, jak moc může duše bolet, chtělo se mi pořád jen brečet, bylo mi hrozně zle a pocity podobné infarktu. Po nějaké době a různých vyšetřeních jsem skončila u psychiatričky a dostala léky. Svět vypadal zase o něco růžověji. Teď jsem několik měsíců brala jiné léky a cítila jsem se vážně skvěle, až na podzim jsem zase začala mít hrozné deprese, které se pořád stupňují. Chodím do práce, ale nevím, kdy se složím a jak dlouho mi potom bude zle. Pokud by sis chtěla popovídat, je tu můj e-mail: Jonesova"seznam.czMěj se hezky a bojuj, nikdy není tak zle a vždycky se to dá nějak zvládnout.

Návštěvník (So, 28. 12. 2002 - 00:12)

Je mi 36 let a pred 8 lety zcalo moje trapeni.Prislo to z plneho zdravi a naprosto necekane.Nejdrive se u me zacaly projevovat ruzne fyzicke potize,buseni srdce,pocity na omdleni,pocit ze nemuzu dychat,slabosti.Po vsech moznych vysetrenich me lekari ujistili,ze me nic neni.Pripadala jsem si jako simulant.Tyto se stupnujici potize me dovedly na psychiatrii,kde byla diagnostikovana deprese s psychosomatickymi projevy.Dostala jsem leky a po nekolika tydnech jsem se citila pomerne dobre.A kdyz uz jsem si myslela ze jsem za vodou,prisel ted v listopadu dalsi kruty pad a to az na same dno.Bylo mi tak strasne ze uz jsem se loucila se zivotem.Opet a tentokrat velmi tezka deprese a opravdu osklive psychosomaticke potize.Zase leky,tentokrat uz je jich vic.Ted je konec prosince,ja jsem porad na neschopence a snazim se opravdu silou vule se nejak vyhrabat nahoru.Tentokrat to jde opravdu strasne tezko a moc moc pomalu.Pripadam si k nicemu,neustale se neceho bojim,vyhybam se lidem protoze mam pocit ze se na me divaji a rikaji si jak vypadam spatne.je to opravdu dokonale zacarovany kruh.Kdyz dokazu uvarit nedelni obed,mam pocit ze jsem vyhrala v loterii.Uz jsem strasne unavena,vubec nevim co bude dal.Mam strach ze me vyhodi z prace nebo ze az budu schopna se tam vratit tak ze se klidne muze stat ze zase odpadnu.Bojim se moc a vseho.Kazdy den se modlim a cekam na nejaky zazrak.Vubec nevim kudy kam.Prosim poradte.Moc dekuji.Tereza

Návštěvník (Pá, 27. 12. 2002 - 13:12)

Adriana, preco nechodis na chat panicke poruchy? Tam sa o nej dozvies o vela viac. Neurol - alprazolam je popisovan jako nejucinejsi lek proti panickym atakam. Lecba by mela byt komplexni, v prvni fazi zaklidneni leky a v druhe fazi se prechazi na psychoterapeutickou metodu, ktera jednak hleda priciny a uci modely jednani, ktere vedou k potlaceni az vymizeni strachu a uzkosti z panickych zachvatu a ktomu, jak se v zachvatu chovat, aby trval minimalni cas, jak jim predchazet. Zkus si o PP precist na www.lundbeck.cz, je tam odkaz na knihu MUDr.Praška a tam je vse v kostce. PP se casto vyskytuje v kombinaci s depresi, casteji snad jeste s agorafobii.Lucia, Ty by sis mela nechat stanovit diagnozu. Nektere Tve priznaky pripominaji taky panickou poruchu. No a od toho se pak muze odvijet spravna terapie.Nebojte se lecby a predevsim leku. Acylpyrinu se asi nebojite a za urcitych okolnosti muze i zabit. Pro organismus je prijatelnejsi a tedy i zdravejsi potlacit utrpeni, nez davat zabrat opakovane srdci, pripadne jinym organum pri zachvatech. Davky leku i miru nezavislosti na nich si jste schopny si uhlidat. Neurol neni svinstvo, pomohl a pomaha kvantu lidi a nema to nic spolecneho s navozovanim drogove euforie.

Návštěvník (Čt, 26. 12. 2002 - 12:12)

Zdravim, vsem preji hezke svatky uspesny pristi rok... Ja mela svatky(a stale mam) prokoukane do zdi. Den pred Vanoci se se mnou rozesel pritel. Beru Citaleg 20mg, bylo uz vse v pohode, ale tohle mne dostalo do kolen. Nejim uz 4 den a jen zvracim, pronasleduje mne apatie a nevim co delat a to musim pracovat i pres svatky... nevim jak to zvladnu....Preji prijemny zbytek roku 2002 M.

Návštěvník (Čt, 26. 12. 2002 - 09:12)

Ahoj,trpim presne tou istou chorobou. Netrpim ani az tak depresiou ako skor panickou poruchou. Prepadaju ma strasne pocity uzkosti, busi mi srdce a mam pocit ze odpadnem, zomriem. Beriem asi tyzden Neurol. Pomaha mi ukludnit sa ale nemam pocit ze mi nejak extra zabera.Tiez som clovek, ktory svoje problemy skor riesi v sebe a na ludi okolo posobi ze je v uplnej pohode. Iba moja naj kamoska vie ako mi je. Moja mama vie, cim trpim, ale vsetko strasne dramatizuje a mna tym este viac stresuje, tak jej hovorim ze mi je fajn. Takze si mysli ze mi vlastne nic nie je.U mna sa to nastartovalo smrtou brata ktory mi bol velmi blizky. Prekonavala som to sama a este som aj psychicky drzala mamu. No a teraz sa citim tak unavena. Mam pocit ze je zo mna troska. Akoby som sa vnutri rozbila na milion kuskov a neviem ich poskladat. Je to hrozne. Dufam, ze sa vyliecim a zelam to aj tebe. A inak, myslim ze by si sa mala zverit so vsetkym manzelovi. Mal by vediet ako ti je, inak ti nemoze pomoct a byt ti oporou,Zelam vela stastia

Návštěvník (Čt, 26. 12. 2002 - 09:12)

Ahoj,volam sa Adriana a pred par tyzdnami mi diagnostikovali panicku poruchu. Beriem uz asi tyzden Neurol, ale len vtedy ked to na mna pride. Snazim sa to nebrat pravidelne aby som si na to nezvykla.Trpim aj depresiami uz vyse roka a tymto to asi vyvrcholilo. Mam stale castejsie pocit uzkosti, fyzickej slabosti, busi mi srdce, mam stiahnuty zaludok a akoby mi odumieralo telo. Skratka v tej chvili mam pocit ze zomieram. Je to dost hrozne a mavam to stale castejsie. Neviete niekto co s tym? Ako sa mam liecit? ?oja neurologicka mi predpisala Neurol, vraj by to malo pomoct, ale nemam pocit, ze by to nejak extra zaberalo. Prosim pomozte, som zufala.

Návštěvník (So, 21. 12. 2002 - 01:12)

Preco chces Neurol? Je to "benzak" a kvalitne gumuje hlavu. Ziadna sranda!Lucia

Návštěvník (So, 21. 12. 2002 - 01:12)

Vazeni!Vselico som si precitala o depresii, ale nie so vsetkym mozem suhlasit. Depresia nieje normalna vec!Rozhodne nie!Clovek moze byt smutny, alebo mat nie najlepsiu naladu, ale depresia je nieco ine. Teraz mam 34 rokov a zacalo to v 20tich. Neviem preco. Nic sa nestalo. Normalne som zmaturovala.... Nebol to smutok, nebol to strach. Bolo to nieco tretie. Na vonok som castokrat vyzerala veselo a bezstarostne, preto mi nikto nechcel verit, ze by mi mohlo byt tak zle. Asi pred piatimi rokmi som sa zosypala uplne. Navladala som ani stat na nohach a nevladala som ani povedat, co mi je. Namiesto toho len zachvat placu. Ale nie toho smutneho placu. Takeho divneho, bezemotyvneho placu. Zalievala ma horucava a drvila ma zima. Na srdci mi sedel oloveny demon. Neskor sa pridruzili aj ine neopodstatnene fyzicke poruchy. Srdcove arytmie, sluchove poruchy, s poruchami vedomia.... Nikdy som nevedela, co ma zase zajtra prekvapi. Rozhodne ziadna sranda to nebola. Nebola som schopna normalne fungovat. A mala som pocit, ze to snad nikdy neskonci. Zaluby? tych som mala vzdy dost. Ale ako som mohla sa im venovat, ked som nebola schopna normalne fungovat v zakladnych veciach. Cele dni som sa v podstate flakala a ked to na mna prislo, vyhladala som spolocnost priatelov, aby so mnou niekto bol, lebo som sa bala byt sama....Teraz som na liekoch a som v podstate v pohode. Ale dokedy? Vzdy, ked doberiem lieky, vecsinou sa to ku mne znovu vrati a uz zase sedim zufala v cakarni a pocitam minuty do "vykupenia". Trapne, ale co robit? Som citliva na pocasie, to ano. Doslova citim, ked nadomnou preleti oblak. Nemusim ho ani videt. Fungujem ako spolahlivy barometer. Mavam vtedy niekedy take stienene pocity, ale tie uz poznam a nic si z nich nerobim.Aku radu by som odporucila? Neviem. Myslim, ze je to zrejme vec hormonov. Lekarka mi to aj nadskrtla, ze by mozno bolo dobre sa nechat vysetrit po tejto stranke. B vitamin? Mozno. Skusim. Ostatnym dakujem za rady a som velmi rada, ze existuje rubrika, kde sa venuje takejto teme. Vsetkym prajem vela krasnych dni!Lucia

Návštěvník (Čt, 12. 12. 2002 - 18:12)

Dnes jsem poprvé na těchto stránkách a snad asi dvě hodiny si čtu všechny problémy,které vás všechny trápí.Poznala jsem,že nejsem sama která trpí depresemi a proto bych chtěla se seznámit s někým, s kým bych si mohla otevřeně o těchto problémech pohovořit a může to být muž i žena ,na tom mi nezáleží. Depresí trpím už více jak 13 let a dodnes nevím,jak s ní bojovat !Hrozně by mi pomohlo přátelit se s někým,kdo mi porozumí a zároveň i poradí! Jestli se najde někdo takový, ať mi napíše na mail Tez.N"seznam.cz ,budu moc vděčná! Držím všem pěstičky,ať mají pevnou vůli bojovat a zvítězit !Tereza

Návštěvník (Ne, 1. 12. 2002 - 00:12)

Ahojky zkus si sehnat knihu od autora Jána Praška-myslim,že se jmenuje "Jak se zbavit sociální fóbie".Pročti to a možná tam najdeš vysvětlení.Jedná se o psychologický problém,kterým trpí 30% obyvatel ČR.Úspěššná léčba záleží na Tvé ochotě podrobit se medikamentózní léčbě,účinnost je 40% léky a 60% KBT (kongitivně behaviorální terapie) na vyhledávači Goegle.com najdeš po zadání hesla dost informací o tomto problému.Bojuj se sebou nikdo jiný Tě nepomůže a neboj se jít k psychiatrovi,pokud Tě Tvůj problém přerostl přes hlavu.Hodně štěstí.

Reklama

Přidat komentář