Hladovět nebo držet půst?
A v tom je právě velký rozdíl - půst znamená pro organismus něco úplně jiného než hladovění. Přičemž u hladovění je třeba rozlišovat mezi chutí a pravým hladem, jež zná v naší společnosti nadbytku opravdu jen málokdo. Známý lékař dr. Rauch. odborník na půst, označil hladovění za "tělu škodlivé nedostatečné zásobování živinami", zapříčiněné vnějšími okolnostmi jako např. válka a hladomor. ale i nemocemi. Hlad je zdravý, životně důležitý tělesný signál.
Ale to, co většinu lidí trápí je chuť. Na rozdíl od pocitu hladu není žádným životně důležitým pudem, nýbrž slouží k výběru dráždidel a chutí. Je zajímavé, že se říká právě utišit hlad" a ne "utišit chuť". Lépe řečeno, člověk by se měl cítit sytý a spokojený, ale většinou už bohužel ani nevnímá přirozené reflexy nasycení, protože "gusto" si žádá víc.
Touha po požitku nás žene k dalšímu hledání chutných, pikantních jídel a svádí nás k další porci. Ačkoli už byla normální potřeba pokryta. Chuť nelze na rozdí1 od hladu nikdy utišit. Z toho také žije potravinářský průmysl, který používá celou řadu chuťových a přídavných látek, vyvolávajících po delší době skutečnou závislost.
Zdroj: Zázračný půst - Silvana Scghwitzer
Komentáře
Zdrave, normalni telo muzete mit jenom tehdy, pokud nezavrhujete pohyb a jakoukoliv fyzickou namahu. Ti co jsou lini chodit pesky i do lednicky nikdy nemaji sanci mit pevne, zdrave, stihle telo.
Jedine pravidelny pohyb na cerstvem vzduchu prinasi vysledky a radost, pusobi dobre nejen na telo ale i na ducha :-)
Nejlepsi je pres wikend jit na turu, odreagujete se i psychicky, a pres tyden se po sichte zajit projit, projet na kole, nebo si trosku zacvicit. Pak muzete "zrat jako prase", budete mit obrovsky aptetit, jidlo si dobre vychutnate a nebudete tlusti jako prasata.
Preji vsem prijemny den :-)
Myslím, že bychom měli mít sami k sobě i ke svému tělu trochu víc úcty. Nemusíme být všichni hned aktivní sportovci, ale přiměřeným pohybem a omezením konzumního způsobu života ( tím nemyslím jen potraviny) můžeme podle mého předejít mnoha budoucím fyzickým i psychickým komplikacím.
Pred niekolkymi rokmi som drzala tieto hladovky hlavne kvoli schudnutiu a naozaj som schudla, co je pochopitelne. Ci to malo aj dalsi efekt nemozem posudit, viem, len ze som pocitovala velku slabost a mala som dlhu dobu v krvi malo zeleza. Neustale som bola v depresii. Takmer rok som drzala tuto dietu pozostavajucu z malo jedla , ale boli aj dni, ked som len pila stavy.
Nespominam na to rada.Schudla som 18 kg , ale zacala som mat problemy s menzes, so spominanym zelezom , vypadavanim vlasov a pod.
Neskor som postupne presla na normalnu stravu , pribrala som a co mi zostalo : pazravost. Akoby moje podvedomie ziskalo skusenost : teraz sa napchaj , lebo moze prist znova hladovka ! Dodnes sa toho nemozem zbavit, akoby som si nahradzala to nekonecne hladove obdobie. Netvrdim , ze som nemala aj tak casto opisovane euforicke pocity, ale ani jeden z nich sa nevyrovnal pozitku z naozajstneho jedla konzumovaneho bez vycitiek svedomia. A dosiahnut tento pocit mi trvalo asi prave taky cas ,za aky som vtedy chudla.
Moj zaver : hladovky a posty nie . Organizmus sam dava na javo , kedy a co je pre neho vhodne. Preto si myslim, ze my "z vonku " mu nemozme nadiktovat dietu, alebo iny stravovaci program, tak aby ho to nevyviedlo z miery.Su predsa dni, ked sa vam nechce jest vobec a ani sa do toho nenutite, alebo mate chut na nieco specialne a treba si to dopriat.S o svojim organizmom sa snazim udrziavat "dialog" a nie ho nasilu , hoci v dobrom umysle formovat a deformovat.
- Odpovědět
Pošli odkaz